Knihy / Knihy

Vrania šestka – Leigh Bardugo

Porovnanie rôzneho zvládania traumy

V tomto článku sa budeme venovať trošku serióznejšej téme – ako už nadpis naznačuje, pozrieme sa na rôzne štýly zvládania traumy. Konkrétne si porovnáme, ako sa s ňou pasovali dve postavy z tej istej knihy – Vrania šestka od Leigh Bardugo.

Túto knihu v posledných rokoch obľúbilo množstvo fantasy čitateľov z celého sveta, a jedným z dôvodov je aj hlboké emocionálne prežívanie postáv. Napriek tomu, že väčšina z hlavných hrdinov prežila vo svojom krátkom živote veľmi traumatizujúce udalosti, každý jeden z nich ich zvláda inak – a presne to si v tomto článku porovnáme, konkrétne vyberieme postavy, ktoré sa od seba diametrálne líšili – Kaz Brekker a Inej Ghafa.

Kým začneme, je potrebné poznamenať, že žiadne metódy, ktoré v tomto článku budú spomenuté, nie je možné považovať za rady profesionála. Jedná sa len o porovnanie správania dvoch fiktívnych postáv.

Kaz Brekker

Od deviatich rokov na ulici, bez rodiny a peňazí. V sedemnástich rokoch zástupca šéfa kriminálneho gangu. Je bezcitný, krutý a za správnu cenu urobí akúkoľvek službičku. Nemusíme si povedať všetko o jeho minulosti, stačí vedieť, že veľmi ťažko znáša dotyk iného človeka a pohltený davom odpadáva. Celý svoj život zasvätil pomste Pekkovi Rollinsovi – mužovi, ktorého viní zo smrti svojho brata.

  1. Odmieta brať na vedomie svoje emócie a riešiť ich

Celou knihou je Kaz prezentovaný ako človek, ktorý sa nedokáže so svojou traumou a smútkom vyrovnať. Prvým náznakom tohto je, že odmieta akúkoľvek ľudskú blízkosť. Nie len fyzickú, ale aj psychickú – nehľadá si kamarátov, nevedie dobrovoľne rozhovory. Ak sa niekto pokúsi priblížiť sa mu, kruto a škaredo doňho rýpe, až kým to daná osoba nevzdá. Takéto správanie sa dá pochopiť – Kaz bol sám príliš dlho na to, aby preňho bolo prirodzené vyhľadávať ľudský kontakt. Problém však môžeme vidieť v tom, že svojim správaním ubližuje nie len okoliu, ale najmä sebe. Snahou zatratiť v sebe aj najmenšiu známku ľudskosti zároveň potláča aj všetky negatívne a bolestivé pocity, ktoré sa v ňom hromadia a čakajú na výbuch.

  1. Veľmi minimálne sa pokúša postaviť sa svojmu strachu

V celej knihe vidíme, že jediná osoba, ktorej Kaz dovolil občas ho vidieť bez jeho kožených rukavíc, bez ktorých sa nepohne ani na krok, je jeho špiónka Inej (čítaj: Inéž). Rukavice navonok nosí ako symbol jeho zvrátenosti, no v skutočnosti ho majú chrániť od nechcených dotykov. Hoci sa raz pokúsil prestať ich používať, chcelo to len jednu nevydarenú bitku, aby si ich opäť nasadil, zamkol tento neúspech v sebe a odradil sa ďalšieho pokusu prekonať svoj strach. Každým dňom túto možnosť len viac a viac zavrhoval, až kým sa z nej stalo niečo nedosiahnuteľné.

  1. Hľadá zmysel života v prekrútených faktoch

Ako kniha postupuje, dozvedáme sa, že Kaz mal staršieho brata, Jordieho, ktorého zabil muž menom Pekka Rollins, keď mal Kaz deväť rokov. Čakáme teda chladnokrvnú vraždu, no dozvedáme sa, že Rollins síce bratov obral o celoživotné úspory, kvôli čomu skončili na ulici, no Jordie zomrel na následky smrteľnej choroby, ktorú obaja chytili. Rollins teda mohol byť príčinou smrti, no nie vrahom, čo Kaz nikdy priamo neprizná a chce sa mu pomstiť nie len za brata, ale aj za seba – viní ho totiž z toho, aký život bol nútený si vybrať. Hoci jeho pohnútky nie sú úplne zlé, nedajú sa považovať ani za správne, pretože aj keď neupadol do apatie a chopil sa činnosti, odmieta vidieť pravdu v Jordieho smrti. Nedokáže mu teda ani odpustiť, že sa naivne stratil všetky ich peniaze a odsúdil ich na život na ulici.

Hoci celé toto zhodnotenie znie veľmi negatívne a kriticky, je nutné spomenúť, že Kaz nie je zlá postava. Môžeme ho všeobecne zaradiť medzi morálne šedé postavy kvôli jeho “povolaniu”, no zároveň je nutné spomenúť, že nikdy nevykonal nič násilné bezdôvodne. Napriek tomu, že okrádal ľudí do poslednému centu, nikdy nebol chamtivý. A nakoniec, napriek tomu, že mu to nikdy nešlo, vidíme v ňom známky pokroku, keď za posledné svoje peniaze vyplatí Inejin dlh a snaží sa pre ňu stať lepším mužom, odložiť rukavice a podeliť sa o svoju minulosť. Čo je dôležité, jeho príbeh nás učí, že nemusíme byť úplne v poriadku, ale je nutné sa snažiť.

Inej Ghafa

Dievča, ktoré vyrastalo ako povrazolezkyňa a vo svojich šestnástich rokoch je najlepšou špiónkou v celej krajine. Je nemožné ju vystopovať, zmizne vám rovno z pred očí v momente, keď žmurknete a jej nože vždy trafia cieľ. V štrnástich rokoch bola predaná do nevestinca, a napriek tomu, že sa s Kazovou pomocou odtiaľ po roku dostala, zanechalo to v nej obrovskú duševnú ranu. Počas toho, ako spláca svoj dlh Kazovmu gangu, aby mohla byť voľná, snaží sa zistiť, kto vlastne je, čo z nej zostalo a čo by mala v budúcnosti robiť.

  1. Svoje pocity prežíva, akceptuje a snaží sa s nimi vyrovnať

Odkedy sa dostala do “bezpečia” gangu, Inej sa stretla s mnohými stresujúcimi situáciami, ktoré v nej mohli vyvolať spomienky na veci, ktoré zažila počas nútenej práci v nevestinci. Napriek tomu vidíme, že sa snaží tieto pocity racionálne vysvetliť. Ak cíti strach, prijme ho, pomenuje ho, a pracuje s ním. Rovnako takto vníma všetko, napríklad pocit viny, keď je nútená niekoho zabiť alebo okradnúť, dokonca aj pozitívne emócie. Ak má problém nejaký pocit spracovať, modlí sa k svätým, čo jej pomáha nájsť rovnováhu. Okrem toho sa snaží s novými kamarátmi rozprávať. Jasne stanoví, kde sú hranice, sama konverzáciu o svojej minulosti nikdy nezačína, no nemá problém odpovedať na otázky.

  1. Pokúša sa prekonať svoj strach a zábrany

Je pochopiteľné, že nútená prostitúcia zanechala v Inej akýsi inštinktívny strach z mužov, úzkej blízkosti ďalšieho človeka alebo dotykov celkovo. Aby sa s tým vyrovnala, snaží sa postupovať malými krokmi dopredu – necháva, aby ju kamaráti objali, prehodili jej ruku cez rameno, stráca sa v dave ľudí bez strachu, že jej telo tam zostane a myseľ odíde na iné miesto, ako to bolo, keď bola s klientmi. Nie je tomu tak len pri strachu spôsobenom traumou – keď nedokáže šplhať vyššie, presvedčená, že spadne a zabije sa, pripomenie si kto je, kam smeruje, že strach je prirodzený, ale nedokáže ju zastaviť.

  1. Snaží sa získať svoj život späť a stanoviť si ideály a priority

Napriek tomu, že si uvedomuje, že už nie je taká, aká bola a ani nikdy nebude, Inej sa vždy snaží mať pred sebou cieľ. Môže to byť vstať ďalší deň z postele, ale aj splatiť svoj dlh, nájsť rodičov. Jej novým cieľom sa počas knihý stáva kúpiť si loď a loviť otrokárov, aby už nikoho nepostihol taký osud, ako ju. Nedovoľuje, aby ju jej minulosť paralyzovala, a snaží sa zo všetkých síl urobiť za ňou hrubú čiaru. Veľmi oceňovaná črta na nej je, že napriek tomu, že sa zamiluje (do Kaza – tej najhoršej osoby, akú si len mohla vybrať), nie je ochotná obetovať samu seba a svoj pokrok a život, aby sa ho pokúšala vyliečiť. Očakáva od neho snahu zlepšiť sa a ponúknuť jej niečo viac ako kruté zaobchádzanie, čo ukazuje, že veľmi dobre pozná svoj hodnotu a zaslúžene si vo vzťahu vyžaduje rešpekt.

Neznamená to, že nerobí chyby, alebo že občas nemá zlé dni. Dokonca v knihe vidíme scénu, kde sa nechá svojim strachom pohltiť a stratí kontrolu, no nie je na tom nič negatívne. Psychické zdravie je jednoducho veľmi nevyspytateľné aj pre ľudí, ktorí neprešli traumatizujúcou udalosťou.

Môžeme s potešením uviesť, že Inej sa na konci knihy splnia mnohé sny a ciele – konečne opäť stretne rodičov, dostane vysnívanú loď a Kaz sa snaží správať sa k nej ako k milovanému človeku. Jediné, čo sa k tomu dá povedať je, že si to naozaj zaslúži.

Zhrnutie

Na tomto príklade vidíme, že sú naozaj rôzne cesty, ako sa s niečím vyrovnať, niektoré horšie, niektoré lepšie. Nedá sa však povedať, že niečo je definitívne dobré alebo definitívne zlé – ľudia sú rôzni, ako sú aj ich zážitky a skúsenosti a čo niekoho upokojuje môže v niekom inom vyvolať paniku. Treba nájsť svoju osobitnú kombináciu a nebáť sa požiadať o pomoc, keď je to potrebné.

Dôležitá lekcia, ktorú nás táto kniha môže naučiť je, že často už len tým, že svoj problém alebo svoju bolesť priznáte a pomenujete, ste v polovici cesty a najmä, že liečenie duše je zdĺhavý a nerovnomerný proces, horská dráha, ktorá nie vždy smeruje iba hore. Niekedy je okay nebyť okay, no je dôležité sa snažiť a nevzdávať to.
Čitateľom, najmä milovníkom fantasy, by som túto knihu určite vrelo odporučala. Je nabitá dobrodružstvom, nelegálnymi aktivitami, plánmi, ktoré sú geniálne a nepochopiteľné, až kým sa neodohrajú. Samozrejme, že nechýba ani dávka traumy z detstva a aj trocha romantiky. Ak teda chcete zistiť viac, určite si Vraniu šestku čo najskôr zaobstarajte!

close

Zostaň s nami v kontakte!

Knihy, životný štýl a viac😎

Každý mesiac vám na mail pošleme plagát s citátom, ktorý si môžete vytlačiť!

Zásady spracovania osobných údajov

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *